Preskočiť na obsah

Kráľovské Uhorsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kráľovské Uhorsko
Königliches Ungarn
Királyi Magyarország
 Uhorsko 1541 – 1686 Uhorsko 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Motto: Regnum Mariae Patrona Hungariae
Geografia
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
Štátny útvar
Materský štát
Vznik
Zánik
Predchádzajúce štáty:
Uhorsko Uhorsko
Nástupnícke štáty:
Uhorsko Uhorsko

Kráľovské Uhorsko (nem. Königliches Ungarn; maď. Királyi Magyarország) bol oficiálny názov pre územie, ktoré zostalo z bývalého územia Uhorska po dobytí dnešného Maďarska Osmanskými Turkami (dobytie sa uskutočnilo v rokoch 1536 – 1541). Názov sa postupne prestal používať koncom 17. storočia po znovudobytí bývalého územia Uhorska a znova sa začal používať názov Uhorsko/Uhorské kráľovstvo.

Kráľovskému Uhorsku zodpovedalo dnešné Slovensko (bez menších osmanských území na juhu stredného Slovenska), Burgenland, západné Chorvátsko, a priľahlé časti severozápadného a severovýchodného Maďarska, dnešnej Zakarpatskej oblasti Ukrajiny a dnešného Rumunska. V dôsledku neustálych vojen s Osmanskou ríšou sa hranice neustále rôzne posúvali.

Z ostatných bývalých území Uhorska väčšina dnešného Maďarska a ostatné územia na juhu boli v čase existencie Kráľovského Uhorska priamou súčasťou Osmanskej ríše (ejálet, Budínsky pašalík) a v Sedmohradsku vznikol formálne nezávislý štát, ktorý bol v skutočnosti vazalom Osmanskej ríše.

Mapa Kr. Uhorska k roku 1572. (Poznámky: 1. Mapa je nepresná, 2. V nasledujúcich desaťročiach územie Kráľovského Uhorska často vyzeralo inak, predovšetkým nezahŕňalo územia v dnešnej Ukrajine, Rumunsku a severovýchodnom Maďarsku. [1][2])

Kráľovské Uhorsko bolo formálne neprerušeným pokračovateľom Uhorska, ale de facto išlo o provinciu habsburskej monarchie, teda Rakúska (Habsburgovci sa na uhorský trón dostali práve v čase vzniku Kráľovského Uhorska). Hlavné mesto bola Bratislava. Všetky podstatné udalosti, napríklad protihabsburské stavovské povstania, sa odohrávali na území Slovenska, ktoré tvorilo jeho jadro.

Kráľovské Uhorsko bolo vojensko-správne rozdelené na hlavné kapitanáty a územie chorvátsko-slavónskeho bána, pozri hlavný kapitanát (Kráľovské Uhorsko) a bán. Popri nich existovali tradičné stolice (župy), pozri stolica (územie).

Neformálne sa rozdeľovalo na Horné Uhorsko (zhodné s územím kompetenčne spadajúcim pod Hornouhorský hlavný kapitanát a Spišskú komoru) a od 60. rokov 16. storočia Dolné Uhorsko (ostatné územie neobsadené Turkami, okrem Chorvátska a Slavónska)

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok II : (1526 – 1848). Bratislava : Veda, 1987. 856 s. S. 26 – 27.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. KRŠÁK, Pavol. Ottov historický atlas Slovensko. 1. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, 2009. 559 s. ISBN 978-80-7360-834-7. S. 196-214.
  2. FODOR, Pál; DÁVID, Géza. Ottomans, Hungarians, and Habsburgs in Central Europe (The Military Confines in the Era of Ottoman Conquest). [s.l.] : BRILL, 2000. 335 s. ISBN 978-90-04-11907-9.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]